Odhlásenie
Späť
HOME
Užívateľ: Firma: [ Zmena osobných nastavení ]                  Štvrtok 28.03.2024
Články  

 

 

 

 

Znovuobjavenie "Praktických modelovacích postupov"

 

Nedávno som čítal článok o výhodách správneho výberu referencií pri tvorbe modelu súčiatky. Článok hovoril o nových možnostiach, ako zvýšiť účinnosť práce s CAD. Písalo sa tam o tradičnom postupe tvorby modelu “Vertikálny spôsob tvorby modelu”, kde sa geometria vytvára pripájaním na existujúcu geometriu atď.. a o novom “Horizontálnom spôsobe tvorby modelu”, kde sa geometria pripája len na pomocné prvky. Výhodou nového spôsobu je nezávisloť medzi jednotlivými prvkami. (súsisí to následne s potlačením, zmenami, mazaním prvkov a pod.) Aj keď sa tam zdôrazňoval význam pomocných prvkov, v PTC Creo Parametric platí to isté, aj keď sa použije iná stabilná a vhodná referencia ako je napríklad: základný prvok, krivka, pomocný prvok, atď.. Viď. Obr. 1

Obr. 1

Teraz vám popíšem praktické postupy modelovania súčiastok, ktoré zvyšujú ich použitie a veľkosť modelu. Skôr ako začnete modelovať, pouvažujte ako ľahko, alebo ťažko sa bude modifikovať model v prípade konkrétnej požiadavky na zmenu, akým spôsobom sa bude modifikovať, alebo čo sa môže modifikovať. Uvažujte s dlším časom, ktorí strávite výberom vhodných a dobrých referencií, ktoré najlepšie odzrkadľujú váš konštrukčný zámer.

Neexistujú žiadne presné a rýchle pravidlá pre dobré modelovanie, skôr je veľa usmernení a pokynov, pretože sa vždy vyskytujú okolnosti, ktoré menia význam týchto pravidiel.

Čo sa týka výberu a definovania správnych referencií, ponúkam tu stručný zoznam základných usmernení a pokynov. Tento zoznam nie je v žiadnom prípade úplný, ale obsahuje veľmi dôležité informácie, ktoré vám pomôžu urobiť rozdiel v použiteľnosti a veľkosti modelu:

1. Starostlivý výber referencií. Sú to referencie pre škicovaciu rovinu, vhodnú orientáciu škicára, referencie v škicári, hrany, alebo plochy pre zaoblenia, atď..

2. Výber referencií, ktoré sledujú váš konštrukčný zámer. Aj keď je jednoduché urobiť model tak, aby sa všetky prvky odkazovali na pomocné roviny, osi, súradnicové systémy a body, ešte sa to nemusí automaticky meniť v prípade zmeny. Referencie treba vyberať tak, aby sa potrebné prvky menili automaticky v závislosti s inými potrebnými zmenami.

(V Praxi: Nepoužívajte referencie automaticky vybrané systémom. Nemusia vždy odrážať váš konštrukčný zámer. Porozmýšľajte o vašom konštrukčnom zámere a až potom vyberte vhodné referencie, ktoré budú vhodné a budú odzrkadľovať váš konštrukčný zámer. Ak škicujete na štandardnú škicovaciu rovinu v štandardnej orientácií, tak sa často stáva, že automaticky vybrané referencie škicára sú len zriedka vhodné a treba si vybrať nové referencie.)

3. Vyberajte referencie, ktoré nestratíte. Referencie ako napríklad hrany, nie sú tou najlepšou voľbou. Pomocné roviny a rovinné plochy sú oveľa lepšími referenciami. Referencie so základných prvkov “prvý prvok modelu” sú oveľa stabilnejšie, ako referencie vyberané z následujúcich prvkov.

(V Praxi: PTC Creo Parametric umožňuje vyberať referencie rôznymi spôsobmi. Ale niektoré z týchto spôsobov sú lepšie, stabilnejšie. Napríklad výber plôch pre vytvorenie úkosu pomocou výberového filtra Seed & Boundary Surface– Zárodočné a Hraničné plochy, alebo Loop Surface – Slučka plôch, alebo Intent Surface – Vnorené plochy. Napríklad výber hrán pre zaoblenie pomocou výberového filtra Intent Edge – Vnorené hrany, alebo Surface Loop – hrany ohraničujúce vybranú plochu.

4. Vyberajte vhodné referencie. Veľa referencií, znamená aj veľa vzájomných vezieb medzi jednotlivými prvkami, čo nám môže sťažiť prácu s daným modelom. Preto dôsledne vyberajte vhodné referencie, ktoré sledujú váš konštrukčný zámer.

(V Praxi: Niektoré modely sú tak úzko zviazané s referenciami, že akákoľvek zmena spôsobí zlyhanie modelu. Užívatelia sa čudujú, prečo je práca s PTC Creo Parametric tak ťažká, ale v skutočnosti je to o spôsobe akým bol daný model vytvorený. Napríklad výber voľby Thru Next – Po ďalšiu nevytvára referencie.)

5. Keď sa niekoľko prvkov odkazuje na jednú rovnakú referenciu (napríklad rovinná plocha, alebo os), vytvorte pomocnú rovinu, alebo pomocnú os ako referenciu.

(V Praxi: Kľúčové pomocné prvky (roviny,body, osi) sa dajú jednoduchšie vyhľadať a vybrať, ak sú vhodne pomenované. Konkrétny názov prvku naznačuje jeho význam, pre niekoho, kto ho bude modifikovať neskôr. Vhodne si pomenujte si vaše pomocné prvky.)

6. Keď niektoré prvky modelu musia byť medzi sebou prepojené, musia spolu komunikovať (ako napríklad odrezanie, alebo pridanie materiálu, ktoré riadi hrúbku vytvorenej steny, alebo vzdialenosť medzi stenami). Vytvorte si napríklad kontrolné prvky ako sú krivky a použite ich na prepojenie a riadenie potrebných prvkov.

7. Vytvorte relácie medzi prvkami, pokiaľ priame referencie medzi nimi sú nepraktické.

(V Praxi: Keď vytvárate relácie, používajte komentár k vytvorenej relácií “Čo” a “Prečo”. Ak budú model používať a upravovať iný ľudia,tak budú mať presnú informáciu o tom čo daná relácia riadi a prečo bola vytvorená, ak to nájdu vo vašom komentári.)

8. Úkosy a zaoblenia je najlepšie vytvárať až na konci tvorby modelu. Aj keď je to dobré pravidlo, sem tam sa stane, že potrebujem vytvoriť dané prvky skôr. Potom treba dávať pozor a starostlivo vyberať kedy dané prvky vložíme do stromu modelu.

9. Zaoblenia by mali byť štandardne vkladané ako samostatné prvky a nie ako škicovaná geometria. Opäť plati, že je to dobré pravidlo, ale stane sa že potrebujem vytvoriť zaoblenie, ktoré musí byť zakótované v škicári (konštrukčný zámer) a preto nemožem použiť zaoblenie ako prvok. Ako je uvedené vyššie, starostlivo vyberte, kedy takýto prvok použiť. (To isté platí pre prvok Drafts - Úkos, Chamfers - Zrazenie, atď.)

(V Praxi: Často je dobré vytvárať modely bez úkosov a zaoblení, potom sa vrátiť pomocou voľby Insert Mode – Vložiť sem a vytvoriť potrebné prvky – ak je to možné spojiť ich so základnými prvkami.)

10. Ak vám vyššie uvedené postupy nedávajú zmysel, starostlivo zvážte všetky iné možnosti.

(V Praxi: Praktické postupy modelovania súčiastok sú oveľa dôležitejšie na začiatku tvorby modelu ako na konci keď vytvárame posledné zaoblenie, alebo úkos.)

Všetko to čo som popísal sa zdá byť hlúpe, keď ste v práci pod paľbou termínov na dokončenie vášho projektu?

Poznám tento dôdovod. Ale z vlastnej skúsenosti môžem napísať, že používanie vyššie popísaných postupov sa oplatí. Konštruktér, ktorý tvoril projekt výrobku používajúc tieto postupy a rady sa po dvoch rokoch vrátil k danému projektu. Bolo potrebné kompletné prerobenie starých vecí a vytvoriť z nich úplne niečo nové – výrobok novej generácie. Tvorba pôvodného výrobku trvala cca. 6 týždňov, ale prerobenie a tvorba výrobku novej generácie trvala len 4 dni. Najzložitejšie bolo meniť prvé prvky modelu, konštruktér bol prekvapený, že následných 740 prvkov sa úspešne zregenerovalo a ostalo len nepatrné množstvo prvkov na prepracovanie. Ano boli to zaoblenia, úkosy a iné veci ktoré trebalo upravovať a prevezbovať, ale v podstate väčšia časť modelu sa zregenerovala prefektne. Naozaj sa to oplatilo pre nášho konštruktéra. A určite sa to oplatí aj pre vás.

 

Copyright © 2004 - 2024 IPM SOLUTIONS, s.r.o. Všetky práva vyhradené.