Tvorba flexibilných komponentov v systéme Creo Elements/Pro (predtým Pro/ENGINEER) Wildfire

Možnosť vytvárať flexibilné komponenty bola populárnym vylepšením po mnoho rokov. Spoločnosť PTC implementovala túto funkciu do verzie Creo Elements/Pro (predtým Pro/ENGINEER) Wildfire.
Flexibilný komponent je definovaný ako súčiastka (part), ktorá je reprezentovaná v zostave inak ako v samostatnej konfigurácii. Alternatívna reprezentácia je vytvorená výhradne v zostave, kde je nadefinovaná flexibilita. Výsledkom je vytvorenie alebo zmena flexibilného stavu v zostave, ktorá nemodifikuje komponent samotný ani nemení jeho názov.
Najlepším príkladom flexibilného komponentu je pružina, pretože tá možné existovať v rôznych stavoch stlačená alebo natiahnutá. Ale flexibilné komponenty sa môžu meniť aj vo viacerých smeroch než je zmena rozmerov. Povedzme, že súčiastka má úchytku, ktorá sa používa na prichytenie počas montáže a potom je potrebné ju odstrániť. Namiesto použitia zostavného odrezania vám Wildfire umožní urobiť komponent flexibilný a jednoducho potlačiť prvky, ktoré reprezentujú danú úchytku.
Okrem toho je možné definovať flexibilitu aj pre celú podzostavu. Niekoľko typov podzostáv obsahuje komponenty, ktoré sa odstránia po pridaní podzostavy do úrovňovo vyššej zostavy. Napríklad, podzostava, ktorá má káblový obvod a obsahuje konektor, ktorý je v zostave prítomný, pokiaľ ju nenamontujete do úrovňovo vyššej zostavy. Ten držiak je možné odstrániť tak, že nadefinujeme namontovanú zostavu ako flexibilnú. To isté sa dá urobiť aj pre prachové kryty, bezpečnostné kolíky alebo dočasné upevňovacie prvky, ktoré sa odstránia alebo nahradia v montážnom procese pri montáži do úrovňovo vyššej zostavy.

Význam flexibilných komponentov

Creo Elements/Pro (predtým Pro/ENGINEER) bol vždy schopný dosiahnuť tieto rovnaké úlohy bez potreby flexibilných komponentov, ale s jednou veľkou nevýhodou. Až po verziu Wildfire nebolo možné vytvoriť variáciu súčiastky v zostave bez vytvorenia nového modelu. V mnohých firmách vytvorenie nového názvu modelu znamená aj nové číslo súčiastky.
Keďže čoraz viac spoločností používa vo svojich aplikáciách na správu údajov kusovník generovaný automaticky systémom Creo Elements/Pro (predtým Pro/ENGINEER), je dôležité, aby komponenty v zostavách korešpondovali presne s finálnym kusovníkom. Vytvorenie druhého modelu, ktorý bude reprezentovať súčiastku v alternatívnom stave, nielenže pridáva ďalšie číslo súčiastky, ale taktiež spôsobí nesprávne zobrazenie celkového počtu súčiastok. S novou možnosťou definície flexibility môžete vytvoriť variáciu modelu a prispôsobiť a použiť ju v zostave bez modifikácie pôvodnej súčiastky. Číslo súčiastky a množstvo v kusovníku ostane správne. Toto zároveň znamená, že nie je potrebné do systému správy údajov zaregistrovať žiadnu novú súčiastku.

Definovanie flexibility súčiastky

Definícia flexibility vo verzii Wildfire je otázkou niekoľkých krokov. V tomto prípade použijeme ako príklad pružinu.
1. Vysvieťte komponent v grafickom okne alebo v strome modelu. Kliknite pravým tlačidlom myši a v menu zvoľte Make Flexible. Otvorí sa dialógové okno so záložkami (obr. 1).

Obr. 1.

2. Zvoľte kótu (Dimension), ktorá sa bude meniť (kliknite na prvok aby sa zobrazili jeho kóty) a zvoľte OK. Kóta sa pridá do dialógového okna.

3. Zadajte novú hodnotu (New Value)kóty a kliknite na OK. Model sa regeneruje a ikona komponentu v strome modelu sa zmení tak, že bude indikovať flexibilný status súčiastky (obr. 2). V kusovníku sa stále zobrazí len jeden komponent bez zmeny množstva.

Obr. 2.

Výpočet rozmerov. Veľmi často sa v procese tvorby súčiastky stáva, že výsledný rozmer variácie zatiaľ nepoznáte. Keď sa vrátime k príkladu s pružinou, dĺžka stlačenia alebo natiahnutia je určená komponentmi, ku ktorým je pružina upevnená. V takejto situácii nám nepomôže fixná hodnota dĺžky pružiny. V tomto prípade je potrebné v dialógovom okne definovania flexibility v stĺpci Method zmeniť pole By value na Distance. Otvorí sa dialógové okno pre odmeranie vzdialenosti (Measure). Táto hodnota sa stane novou hodnotou pre flexibilný rozmer. Meranie bude prepočítané vždy pri regenerácií zostavy, čím sa zabezpečí, že rozmer komponentu bude vždy aktuálny podľa zostavných podmienok.
Variácie prvkov. Dialógové okno definovania flexibility vám umožní aj vytvoriť variácie prvkov. Variácie prvkov znamenajú v podstate variácie súčiastky, ktoré nie je možné opísať jednoduchou rozmerovou zmenou. Napríklad, tranzistor sa používa na dvoch miestach v zostave. Drôty tranzistoru sú na týchto rôznych miestach nielen inak ohnuté ale aj inak odrezané. Keďže samotná rozmerová kóta nemôže definovať túto variabilitu, odpoveďou je vytvorenie dvoch setov konfigurácie drôtov. Po umiestnení komponentu do zostavy sa tento nastaví ako flexibilný. Obnoví sa určitý set drôtov pre danú montážnu pozíciu, kým druhý set nastavenia drôtov sa potlačí. Na druhom mieste montáže sa nastaví opačný stav týchto prvkov (obr. 3)

Obr. 3.

Tvorba zostavných variácií

Pri práci s podzostavami je dôležité si uvedomiť, že flexibilitu je možné definovať na rôznych úrovniach s rôznymi výsledkami. Obrázok 4 zobrazuje zostavený zjednodušený model vesmírneho plavidla s dvomi reprezentáciami usporiadania solárnych panelov. Solárne panely obsahujú podzostavy kĺbov, ktoré umožňujú solárnym panelom pohyb v rozsahu od zloženej polohy do rozloženého stavu. Ak sa zostavy kĺbov nadefinujú flexibilne v kontexte zostavy solárnych panelov, obidva solárne polia budú modifikovateľné súčasne (obr. 5).

Obr. 4

Obr. 5.

Ale čo v prípade, že chceme roztiahnuť len jedno pole solárnych panelov? Rozmer, ktorý ovláda roztiahnutie existuje v podzostave kĺbov nižšej úrovne a nie v celkovej zostave solárneho poľa. S flexibilnými komponentmi môžete zvoliť rozmer z podzostavy nižšej úrovne, ktorý sa bude meniť v zostave vyššej úrovne. Podľa obrázku 6 je rozmer, ktorý je nadefinovaný flexibilne, zo zostavy kĺbu nižšej úrovne, aj keď to bola zostava solárneho poľa panelov, ktorá bola nadefinovaná flexibilne. Výsledkom je, že jedno solárne pole je možné roztiahnuť, pričom druhé pole ostane v pôvodnej polohe. V strome modelu označí malá ikona flexibility tie komponenty, ktoré sa v rámci podzostavy zmenili.

Obr. 6.

Obr. 7.

Nastavenie flexibility

Rovnako ako je možné nadefinovať zostavné rozhranie pre komponenty, flexibilitu je možné preddefinovať v akomkoľvek modeli za účelom vylepšenia komunikácie ako by sa mal model meniť pri použití v zostave. Stačí kliknúť na Edit – Setup - Flexibility. Otvorí sa dialógové okno podobné tomu, ktoré sa otvára pri definícií flexibility zostavných komponentov. V tomto okne môžete pridať rôzne variabilné položky. Keď zmeníte model na flexibilný v zostave, tieto preddefinované variabilné položky sa automaticky presunú do dialógového okna. Potom stačí len zadať nové hodnoty.