Pred pár rokmi som sedel na stretnutí s výrobným riaditeľom, ktorý mi s nadšením hovoril že práve podpísali zmluvu na nový CAD systém. Všetko znelo veľkolepo, hovorilo sa o digitalizácii, o budúcnosti, o tom, ako sa firma posunie na vyššiu úroveň. O pol roka neskôr som sa opýtal, ako sa im darí. Usmial sa a povedal, že systém používajú hlavne na kreslenie výkresov. V podstate rovnako ako predtým.
Odvtedy som podobný príbeh počul ešte veľakrát. V rôznych firmách, v rôznych krajinách, v rôznych segmentoch. Kúpi sa technológia, očakáva sa zázrak, ale spôsob myslenia aj procesy zostanú rovnaké. A výsledok je sklamanie, ktoré sa nedá zvaliť na softvér.
Dnes sa veľa hovorí o Industry 4.0, o digitálnom dvojčati, o AI. Často to však vidím tak, že firmy riešia veci izolovane. Najskôr CAD, potom nejaké senzory, potom projekt s AI. Každé oddelenie má svoje dáta, svoje nástroje, svoje ciele. Namiesto prepojeného systému vzniknú oddelené ostrovy, ktoré spolu veľmi nekomunikujú.
Pritom všetko sa začína dátami. Keď je CAD prepojený s CAE a CAM, nejde len o rýchlejšie kreslenie. Ide o to, že zmena parametra sa okamžite premietne do simulácie aj do výroby. Konštruktér upraví detail a výroba o tom vie bez nekonečných telefonátov, bez ručného prepisovania, bez zbytočných chýb. To je moment, keď technológia začína dávať skutočný biznisový zmysel.
Veľký posun nastáva pri digitálnom dvojčati. Nie ako marketingový pojem, ale ako reálny nástroj. Virtuálny model, ktorý žije spolu s reálnym strojom a reaguje na dáta zo senzorov. Vtedy sa dá testovať scenár čo sa stane ak zvýšime výkon, čo ak zmeníme materiál, čo ak posunieme údržbu. Bez rizika, bez odstávky, bez drahých experimentov v ostrej prevádzke.
A potom prichádza prediktívna údržba. Moment, keď sa z technológie stáva téma pre finančné oddelenie. Nemeniť diely príliš skoro, ale ani nečakať na poruchu uprostred zákazky. Vďaka kombinácii IoT a AI je dnes možné vedieť, že konkrétny komponent má vysokú pravdepodobnosť zlyhania v konkrétnom čase. To už nie je vízia budúcnosti, ale realita v mnohých moderných závodoch.
Smart Factory podľa mňa nie je cieľová stanica, ktorú raz dosiahneme a máme hotovo. Je to spôsob, ako premýšľame o prepojení dát, ľudí a procesov. Je to rozhodnutie, že technológia nebude len doplnok, ale integrálna súčasť obchodnej stratégie.
Za roky v biznise som sa naučil, že najväčšou bariérou nebýva rozpočet ani dostupnosť riešení. Najväčšou bariérou je pohodlie v tom, čo fungovalo doteraz. Skutočná transformácia začína v hlave manažmentu, nie v nákupnom oddelení.
Ak chceme aby digitalizácia priniesla merateľné výsledky, nestačí kúpiť dobrý softvér. Potrebujeme prepojenie, víziu a ochotu meniť zaužívané postupy. A práve tam sa dnes rozhoduje o tom, kto bude lídrom trhu a kto bude len dobiehať.




